Alzheimer – postrach seniorov

Demencia Alzheimerovho typu je oficiálny názov choroby, ktorá je diagnostikovaná každoročne u tisícok ľudí na celom svete. 

To, čomu dnes hovoríme demencia, sa objavuje po celé tisícročia v písomných pamiatkach ľudskej civilizácie. V preklade je to choroba mozgu, pre ktorú je charakteristické oslabenie vnímania, dorozumievania sa a vôle. Postihuje prevažne ľudí nad 65 rokov, ale aj  mladších. 

Choroba nesie názov podľa jej objaviteľa

Zásadné objavy v štúdiu demencie urobil Alojz Alzheimer už v 19. storočí vďaka mikroskopickej analýze. Narodil sa v roku 1864 v Nemecku. Psychiatrickú prax začal v Nemocnici pre duševne chorých a epileptikov vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa zaujímal o liečbu duševných chorôb. Veľmi skoro sa stal uznávanou autoritou v klinike stareckej demencie. Pretože bol aj zručným laboratórnym technikom, dosahoval značnú presnosť v popisoch mikroskopickej patológie. Najvýraznejšou charakteristikou Alzheimerovej práce bola schopnosť, založená na bohatej klinickej skúsenosti, porovnávať mikroskopické pozorovania pitevných vzoriek s príznakmi choroby u pacientov predtým, než podľahli niektorému z degeneratívnych procesov. V roku 1907 publikoval Alzheimer prácu s názvom  „O zvláštnej chorobe mozgovej kôry“, v ktorej popísal prípad pani Augusty D., prijatej na psychiatrickú kliniku v novembri 1901. Pacientku ako prvý vyšetroval práve Alzheimer. Konštatoval celý súbor príznakov, ktoré významne limitovali jej schopnosť logického myslenia i pamäti, poruchy reči, časovo-priestorovú  dezorientáciu, nepredvídateľné správanie, depresiu, sluchové halucinácie. Išlo o prvý prípad pacienta, u ktorého bola určená choroba ako jedinečný prípad, líšiaci sa od všetkých ostatných. Alzheimer usúdil, že ukladanie nejakého zvláštneho patologického produktu metabolizmu bolo príčinou smrteľného konca. Štvrtina až tretina buniek pacientky buď obsahovala husté vlákna alebo úplne zmizla. Okrem tohto ničivého procesu v bunkách zistil rad mikroskopických zhlukov v celej mozgovej kôre. Neskôr bolo zistené, že sa skladajú z degenerovaných častí bunkových výbežkov, ktoré sa zhromaždili okolo bielkovinovej látky v mozgu. Alzheimer bol dostatočne erudovaný na to, aby rozoznal, že ide o nový a zvláštny chorobný proces.

Alzheimer  sa vplazí do mozgu ticho a zákerne

Prišlo sa na to, že zhluky patologického produktu sa nevyskytujú len pri tejto chorobe. I pri normálnom starnutí sa objavuje aspoň jeden z príznakov tohto duševného ochorenia, i keď zďaleka nie v množstve nachádzanom pri Alzheimerovej chorobe. Ako dôsledok týchto zmien chýba v mozgu látka, ktorá sprostredkuje procesy pamäti a učenia sa, acetylcholín. Acetylcholín zodpovedá za prenos signálu medzi nervovými bunkami, ktoré hrajú úlohu v procesoch učenia sa a uchovávania si informácií. Nebezpečné je, že táto choroba nebolí a postupne sa plazí mozgom niekoľko desaťročí, kedy postupne vypadúvajú jednotlivé neuróny v mozgu. Keď už schopnosť funkčných neurónov nestačí, človek začne pociťovať intenzívne problémy s pamäťou. Mozog sa doslova scvrkáva a tieto zmeny môžu signalizovať Alzheimerovu demenciu. Dodnes sa nepozná pôvod týchto vnútrobunkových príznakov, keď sa to podarí zistiť, bude medicína o veľký krok v poznaní ďalej.

Klinické príznaky ochorenia sú veľmi variabilné. Prevažne však začína nenápadne, zákerne a má chronicko-progresívny priebeh. Prvé príznaky Alzheimerovej choroby pripisujú postihnutí, alebo ich príbuzní starnutiu, stresu alebo depresii. Starší človek sa začína povahovo meniť, prestáva sa zaujímať o svoju prácu, koníčky. Začína sa často opakovať. Niekedy sa ako prvá objaví podozrievavosť. Začne obviňovať iných z odcudzenia vecí, ktoré nevie nájsť. Inokedy ochorenie spúšťa úraz, pobyt v nemocnici, chirurgický zákrok. Príbuzní neraz pripisujú príčinu ochorenia týmto okolnostiam. V skutočnosti stres len zviditeľní či urýchli manifestáciu existujúceho ochorenia. U väčšiny postihnutých sa až v druhom roku od prvých príznakov choroby zhorší pamäť tak, že príbuzní vyhľadajú pomoc odborníka.

Alzheimer – príznaky

Porucha pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr. Pamäťové poruchy sa vo všeobecnosti prejavujú ľahkou stratou schopnosti spomenúť si na nedávne udalosti alebo skutočnosti. Tie sa postupne zvýrazňujú a neskôr sa k nim pridružia zmeny osobnosti a pokles kognitívnych funkcií. Schudobnie abstraktné myslenie i schopnosť racionálne uvažovať. Postihnutý zlyháva v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh. Poruchy úsudku zhoršia pracovný výkon a vyvolávajú veľké obavy u príbuzných a kolegov. Špecifickým prvkom je zmena osobnosti – apatia, strata záujmu o okolie, o iných, izolácia. Neraz sa nadmerne zvýraznia jeho negatívne povahové črty z minulosti, ako nutkavé konanie, agresivita, podozrievavosť. Niektorí, predtým pokojní a ovládajúci sa ľudia, zažínajú byť impulzívni, neznesiteľní, neraz dokonca násilní. Ako prvý príznak ochorenia sa objavujú ťažkosti so správnym pomenovaním predmetov, zjednodušením reči, či užívanie stereotypných viet. Porucha pamäti sa môže prejaviť i v schopnosti viesť auto, pretože postihnutý človek nie je schopný odhadnúť správne priestorovo-orientačné vzťahy. Postihnutý si neuvedomuje ťažkosti. Skôr okolie registruje jeho „zvláštne“ konanie. Poruchy pamäti často sprevádza depresia z uvedomenia si neschopnosti zvládať vlastný život i odkázanosti na iných. Okrem depresie sa u postihnutého môžu objaviť ďalšie príznaky, ktoré u príbuzných vedú k stresu. Nepokoj, strach z okradnutia, podozrievavosť, pocity opustenosti, obdobia výbuchov pri rozhovore, nemotivovaného plaču alebo násilné správanie. Jedným z najvážnejších sú poruchy spánku. Postihnutý v noci nespí, blúdi po miestnostiach presvedčený, že je čas obeda alebo vychádzky a dožaduje sa ich. V strednej fáze ochorenia prestáva chápať nové informácie, nezriedka sa stratí, a to i v známom prostredí. Má porušenú dlhodobú pamäť, aj keď ju úplne nestratil. Je ohrozený pádmi, žiada pomoc pri bežných činnostiach (umývaní, obliekaní, jedení). Sám sa však pohybuje a väčšinou i stravuje. Neskôr pristúpia skraty v správaní i úplná časopriestorová dezorientácia.

V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby postihnutý prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, je inkontinentný. Krátkodobá a dlhodobá pamäť sa úplne stratia. Môže sa pridružiť strata komunikácie, najmä slovnej. Zhoršuje sa prehĺtanie, treba nasadiť umelú výživu. Zvýši sa riziko komplikácií, ako sú podvýživa, dehydratácia, infekčné ochorenia – najmä zápal pľúc a preležaniny.

Alzheimerova choroba má rozličný priebeh i dobu prežívania. Postihnutí prežívajú od dvoch do dvadsať rokov. Na Slovensku ňou trpí 50-60 tisíc ľudí. Podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva.

Tu si prečítate, ako liečiť problémy s prostatou. Alebo aj ako liečiť problémy s kĺbami.